Barbora Fandelová: Šokovalo ma, že si podľa niektorých žien nezaslúžim šancu mať ďalšie dieťa

Barbora Fandelová je matka dvoch detí, ktorá si sedem rokov po rozvode s prvým manželom našla nového partnera. So Stanislavom, s ktorým sa medzitým zobrali, sa rozhodli mať spolu dieťa.

Po dvoch rokoch márnych pokusov o otehotnenie sa Barbora od lekára dozvedela, že prirodzené počatie u nej už nie je možné. „Bol to moment hanby. Bum, ako päťka z matematiky. Zrazu sa cítite ako nedokonalý človek,“ opisuje svoje pocity, keď sa dozvedela o svojich ťažkostiach s plodnosťou.

Manželia sa rozhodli skúsiť umelé oplodnenie. Keďže poisťovne tento zákrok po štyridsiatke neuhrádzajú, na celý proces, ktorý stojí približne tritisíc eur, si museli požičať. Po prvom zákroku sa im ozvali z kliniky asistovanej reprodukcie. „Zavolala nám embryologička a povedala nám, že sa to nepodarilo. Bolo náročné prijať ten nezdar a prišlo aj sebaobviňovanie,“ priznáva Barbora.

Napriek tomu sa rozhodla, že sa nevzdá a o dieťa ešte zabojuje. Na darcovskom portáli Donio vytvorila zbierku, prostredníctvom ktorej jej na ďalší pokus o umelé oplodnenie prispievajú cudzí ľudia. Zverejnenie vlastného príbehu, žiadosť o pomoc, a najmä prelomenie mlčania o liečbe neplodnosti ju posilnili. O to viac ju prekvapilo odsúdenie a urážky od žien, ktoré samy prechádzajú umelým oplodnením. „Najabsurdnejšie mi však prišlo, že si ako matka dvoch detí podľa nich nezaslúžim šancu na umelé oplodnenie,“ opisuje.

S druhým manželom Stanislavom ste sa dali dokopy pred štyrmi rokmi. Hľadali ste si v tom období partnera?

Mala som za sebou dlhé obdobie – dokopy sedem rokov – počas ktorého som bola sama so svojimi dvoma deťmi. Obdobie samoty som brala ako dočasnú fázu. Vždy som túžila jedného dňa stretnúť láskyplného človeka, ktorý ma bude mať rád, aj keď som si mnohokrát od okolia vypočula, že si už v živote určite nikoho nenájdem. Stále som si hovorila, že by som jedného dňa rada niekoho stretla.

Zároveň mi však bolo jasné, že najprv si musím „poriešiť“ sama seba. Potrebovala som sa dostať z predchádzajúceho manželstva a cítila som, že na to treba veľa času. Dlho som bola v akomsi ústraní a upratovala si sama v sebe. Priebežne som stretávala ľudí, potenciálnych partnerov, ale v mojich vzťahoch i v mojom vnútri sa mi stále vracali mechanizmy a vzorce, ktoré som zažila v manipulatívnom vzťahu.

Po siedmich rokoch som už bola pripravená na nový vzťah a cítila som sa dobre. Svojho aktuálneho manžela som po prvý raz stretla na tréningu lukostreľby. Objavil sa tam a ja som si ho spočiatku nejako veľmi nevšímala. Dokonca som bola práve vtedy pobláznená niekým iným a Stana som brala iba ako kamaráta. V tom období bol ešte ženatý, takže by mi ani nenapadlo niečo si s ním začínať.

Prečo ľudia okolo vás tvrdili, že si už nikoho nenájdete?

Stále som počúvala nevyžiadané rady, že by som nemala veriť tomu, že si ešte niekoho nájdem, lebo mám dve deti a deti sú príťaž. Paradoxne, na tréning lukostreľby som išla len preto, že dcéra chcela strieľať. Potom som vďaka nej začala strieľať aj ja.

Ako sa vaše priateľstvo so Stanom zmenilo na partnerský vzťah?

Na konci jednej lukostreleckej súťaže sme sa pri rozlúčke spontánne kamarátsky objali. Neskôr sme si začali písať a rozprávali sme sa viac o svojom súkromí. Postupne sme zisťovali, že máme veľa spoločného a že si vo veľa veciach rozumieme. Vysvitlo, že Stano a jeho exmanželka nie sú vo svojom manželstve už nejaký čas spokojní a majú dohodu, že ak si jeden z nich niekoho nájde, rozídu sa.

Onedlho na to mi napísal, že má pocit, že by to so mnou rád skúsil a že to na rovinu povie aj manželke. Nebrala som to vážne. Na druhý deň mi však napísal, že jej všetko povedal. Potom to už bolo veľmi rýchle.

Spočiatku som bola nesmierne prekvapená, že ma neťahá za nos. Dovtedy som bola v partnerstve zvyknutá skôr na hmlisté tvrdenia a manipulácie. Ale on vždy hovoril veci priamo. Postupne sa z Rakúska, kde dovtedy žil, presťahoval k nám do Bratislavy. Všetko, čo povedal, aj hneď reálne spravil. Tým si získal moju absolútnu dôveru.

Ako ho prijali vaše deti?